Koncept sa opiera o zrealizovanie a možnosť obrovských lietajúcich dopravných prostriedkov, ktorých kapacita má dosahovať až 3000 pasažierov a viac. Tieto veľké „nebeské krížniky“ (cruisers) by zostávali vo výške na stanovených okružných tratiach väčšinu času svojej životnosti menšie prípojné aerolínie a ich lietadlá by na toto letecké metro = krížniky dopravovali pasažierov a náklad, kde by prestupovali. Krížniky by slúžili samozrejme na prepravu na dlhých tratiach. Blízko cieľovej destinácie by pasažieri z nich opäť prestupovali na menšie prípoje, prevážajúce ich už na konkrétne cieľové letisko, miesta určenia. Tento koncept nevyžaduje, aby každá letecká spoločnosť a každé letisko bolo s ním kompatibilné a bolo preň vybavené a vyriešené. Tento koncept uvažuje z najväčšími letiskami, leteckým uzlami.
Krížniky by lietali na efektívne zvolených koridoroch a tratiach medzi najdôležitejšími uzlami siete leteckej dopravy. Ich trate by boli navrhnuté tak, aby križovali trate iných liniek, a tak aby bolo možné eventuálne v rámci týchto krížnikov prestupovať, a dostať sa nimi na ktorékoľvek významné miesto sveta.
V týchto hladinách leteckých krížnikov by takýto systém leteckej dopravy mal veľa čŕt podobných systému metra. Preto aj názov letecké metro. Lietalo by na presných tratiach, s presnými bodmi miestami prestupov. Cestujúci by si mohli zvoliť medzi niekoľkými najpopulárnejšími traťami. Možnosť prestupov by vyžadovalo lety s veľkou presnosťou, vyriešenie ich spojenia a ukotvenia, pokiaľ by cestujúci a náklad boli preložený.
Takéto nebeské krížniky nie sú určené a plánované pre časté pristátia. Ich enormná veľkosť by povoľovala pristátie len za účelom nutnej údržby, ktorú by nebolo možné vyriešiť za letu. Preto časť systémov by bola konštrukčne riešená a zálohovaná tak, aby odstránenie poruchy nemuselo byť vykonané okamžite, alebo mohlo byť vykonané počas letu.
Štúdia počíta, že na týchto tratiach leteckého metra bude lietať značné množstvo takýchto podobných krížnikov, pričom sa už teraz uvažuje o približne hodinových intervaloch. Kontrolované a riadené by mohli byť zo zeme. Pre prípad potreby by mali definované núdzové trate pre odklonenie týchto krížnikov. Napríklad na Severoatlantický koridor z Európy do New Yorku, Washingtonu, Chicaga, Los Angeles a späť by bolo podľa odhadov nasadených 20 až 30 takýchto krížnikov.
Dopravu pasažierov na hladiny tohto leteckého vzdušného metra by podľa vízie teda mala zabezpečovať flotila menších lietadiel lokálnych dopravcov. Tieto by mali byť schopné dopravy 100 až 200 pasažierov. Samozrejme, tieto lietadlá by museli byť konštrukčne uspôsobené a vybavené prostriedkami pre ukotvenie a spojenie s krížnikom tak, aby pasažieri a náklad boli bezpečne preložené.
Tieto lietadlá tzv. prípoje dopravujúce pasažierov a náklad na spomínané krížniky systému leteckého metra by mohli štartovať s klasických bežných konvenčných letísk, ako aj s letísk novej generácie, ktoré podľa vízie by mali byť vybavené pozemnou pomocnou jednotkou (GPA, bude o nej ďalší článok), aby následne nabrali kurz na miesto stretnutia s krížnikom. Tu ako som už spomenul, by došlo k spojeniu s krížnikom a následnému prestupu pasažierov na krížnik, a naopak vystupujúcich pasažierov na tento menší lokálny prípoj. Samozrejme, výška, miesto, čas trvania a ďalšie okolnosti by boli optimalizované na čas cesty jedného aj druhého lietadla, a tiež z hľadiska ekonomického, prevádzkového a ekologického. Predbežné výpočty a úvahy hovoria, že obojsmerná cesta tohto menšieho prípoja by mala trvať okolo dvoch hodín. Uvedenie pasažiera z letiska na krížnik by tak trvalo približne hodinu.
Zníženie spotreby uhľovodíkových palív vyplýva s efektívnejšieho systému, ako aj z eventuálneho vyriešenia alternatívneho pohonu. Uvažuje sa totiž o nukleárnom pohone takýchto lietadiel, krížnikov. Výskumný program napr. nukleárneho pohonu je založený a bude pokračovať na výskumoch a riešeniach vykonaných už v minulosti. Možno je pre mnohých prekvapujúce, že napríklad už v minulom storočí bolo dokázané, že je možné nukleárny pohon u lietadiel zrealizovať. Použitím nukleárneho pohonu týchto veľkých dopravných prostriedkov by došlo síce k zvýšeniu ich hmotnosti, ale ak by sa tento projekt pohonu podarilo dotiahnuť do zdarného konca, flotila takýchto lietajúcich krížnikov by takmer zanedbateľne prispievala ku globálnemu otepľovaniu. Zvýšenie hmotnosti, ktoré je jedným z hlavných činiteľov zvyšujúcich spotrebu energie ( u súčasných pohonov energie z uhľovodíkových palív) by teda nemalo vážnejší vplyv na dopad na environmentálne prostredie.
Konštrukcia takýchto obrovských dopravných prostriedkov a zároveň vysokorýchlostných (teda tu nemyslíme vzducholode) je zložitá už aj preto, že stále neexistujú dáta zo skutočnej stavby a prevádzky takýchto lietadiel, aj keď virtuálne počítačové štúdie už boli a sú riešené. Teoreticky je však možné postaviť letu schopné lietadlo aj o rozpätí krídel viac ako 160 metrov! A dokonca štúdie podľa Standfordskej Univerzity ukazujú, že prevádzka lietadiel s rozpätím krídel prevyšujúcich 130 metrov by bola dokonca progresívne ekonomicky výhodnejšia pri uvážení ceny na sedadlo a jednotku vzdialenosti.
Jeden z technických problémov by bolo riešenie spojenia „malého“ prípoju s krížnikom, ukotvenia a vyriešenia prestupu cestujúcich a preloženia nákladu. Toto by bolo treba vykonať pri relatívne vysokých rýchlostiach ( okolo 0,7 Machu), a tento proces by mal byť plne automatický. Predpokladá sa, že krížniky budú typu BWB Blended wing body aircraft = lietajúce krídlo, a pristátie a spojenie menšieho prípoja by bolo praktické na vrchu krížnika. Riešenie samotného mechanizmu komplikuje prúdenie, aerodynamika obtekajúceho vzduchu pri takýchto vysokých rýchlostiach.
Vízia nezabúda ani na potrebu vyriešiť nielen techniku týchto lietadiel, ale aj bezpečnosť, systém ATS, ATM, ako aj otázku bezpečnosti pred útokom teroristov, únosom, zneužitím. Ozývajú sa už teraz silné hlasy proti takejto koncepcii. Optimistické výhody z takejto koncepcie však nemôžu byť prehliadnuté, a ukazuje sa, že hlasy pesimistov je možné prekonať ich výhrady vyriešiť, čo potvrdzujú aj skúsenosti z minulosti z veľkých projektov .
Táto koncepcia prináša zo sebou množstvo problémov, ktoré je potrebné riešiť, avšak jej výhoda spočíva v značnom znížení dopadu na klímu a životné prostredie, ako aj riešenie preťažených letísk.
Hlavné úžitky, výhody, osoh predpovedané z tohto konceptu sú:
Celkové zníženie spotreby uhľovodíkových palív a tak zníženie dopadu na životné prostredie
Zníženie preťaženia letísk
Zníženie hluku na a v okolí letísk
Ekonomicko-prevádzkové prínosy
